Čo robiť, keď kamarát nezvládne trip ...
alebo „Zásady pri poskytovaní psychologickej prvej pomoci pri nezvládaní priebehu psychózy po intoxikácii niektorým z halucinogénov.“ © Michal Miovský
Zamedziť ďalšie požitie drogy.
Nenechať intoxikovanú osobu prechladnúť.
Zaistiť dostatok tekutín (avšak riadiť sa potrebami a prianím intoxikovaného a do ničoho ho nenútiť).
- V žiadnom prípade nenechať intoxikovaného ani na okamih o samote! Neustále byť v jeho blízkosti.
Hovoriť kľudne, zreteľne a tichým hlasom.
Správať sa kľudne, maximálne prirodzene a nenútene.
V reči sa vyvarovať použitia dvoj- či viaczmyselných výrazov a obratov.
Všetka komunikácia (verbálna i neverbálna) musí byť jasná a jednoduchá a mala by čo najviac reagovať na aktuálny stav a požiadavky intoxikovaného.
V prítomnosti intoxikovanej osoby nehovoriť so žiadnou treťou osobou tak, aby tomu nemohol intoxikovaný rozumieť a mať dojem, že sa deje „niečo“ za jeho chrbtom.
Čo najviac s intoxikovaným hovoriť (pokiaľ sám nechce inak), nenechať ho pohrúžiť sa do svojich vlastných myšlienok. Neustále ho rozprávaním alebo iným spôsobom vracať späť do reality a uisťovať ho, že je v poriadku a všetky nepríjemné halucinácie a stavy skoro pominú.
V žiadnom prípade nepripomínať intoxikovanému jeho minulé či súčasné osobné problémy a pod..
Snažiť sa prejavovať intoxikovanému blízkosť a spolupatričnosť (ale v žiadnom prípade ľútosť!), hlavne v prípade silnejších depresií alebo úzkosti.
Snažiť sa zabrániť zraneniu či úmyselnému sebapoškodeniu intoxikovaného (pri silnejších depresiách sa dosť často objavujú samovražedné tendencie).
V žiadnom prípade intoxikovaného do ničoho nenútiť proti jeho vôli ani ho nijako neobmedzovať. Len v krajnom prípade nezvládateľného nekľudu alebo príliš výrazných a nezvládateľných sebapoškodzujúcich sklonoch je nutné imtoxikovaného fyzicky obmedziť. Naďalej je však nanajvýš nutné dodržať predchádzajúce doporučenia.
LSD a jiné halucinogeny, Michal Miovský, vyšlo v roku 1996